Název

Banská Bystrica

Popis

Historii si "vypůjčím" ze slovenské verze Wikipedie, přeci jen to mají trochu podrobněji.

Prvá zmienka o Banskej Bystrici ako slobodnom kráľovskom meste pochádza z roku 1255, keď jej dal vtedajší uhorský kráľ Belo IV. práva na ťažbu surovín a takisto mestské práva. Ťažila sa hlavne meď, železo a striebro. Do mesta sa tak koncom 13. storočia nasťahovali Nemci, ako názov mesta sa vtedy používal Neusohl (Nový Zvolen). Banská Bystrica sa vďaka prisťahovalcom rozvíjala. V roku 1494 tu vznikla spoločnosť Ungarischer Handel (Uhorský obchod), nazývaná aj Der Neusohler Kupferhandel, ktorá sa v 16. storočí stala jednou z najväčších a najmodernejších ťažobných spoločností tej doby. Prispela k výraznému rozvoju baníctva, hutníctva i dopravy, ktorý zasiahol celú sféru stredovekého života. V rokoch 1525 – 1526 sa tu uskutočnilo banícke povstanie, ktoré skončilo neúspechom pre baníkov. Úspešný postup osmanských vojsk uhorským územím donútil v roku 1589 mesto opevniť, následkom čoho boli vybudované kamenné hradby. Banská Bystrica bola ako centrum protestantstva v spore s Maďarmi a Turkami a tiež aj so Svätou stolicou. Dňa 20. augusta 1620 bol v meste zvolený za protestantského uhorského kráľa vtedajší princ, Gabriel Betlen.
V polovici 19. storočia sa Banská Bystrica za pôsobenia prvého predsedu Matice slovenskej stala strediskom snáh slovenských podnikateľov a inteligencie, rozvinulo sa slovenské školstvo a kultúra, ale silnejúca maďarizácia tieto tendencie potlačila. Od roku 1941 vznikali protifašistické odbojové skupiny medzi dôstojníkmi Veliteľstva pozemných vojsk slovenskej armády, sídliaceho v meste. Pod politickým vedením Slovenskej národnej rady sa tu v roku 1944 vytvorilo Vojenské ústredie, vojenský orgán pre prípravu Slovenského národného povstania, ktorý riadil konšpiračnú činnosť v armáde. Po vstupe nemeckých okupačných vojsk uskutočnil dňa 29. augusta 1944 protifašistický prevrat a veliteľ Vojenského ústredia pplk. Ján Golian vydal armáde rozkaz postaviť sa okupačným vojskám na odpor. Prevrat dovŕšili partizáni 1. Stalinovej brigády, brigády Jánošík a kpt. Nálepku, ktorí dňa 30. augusta 1944 vstúpili do mesta. V ten deň začal z Banskej Bystrice vysielať Slobodný slovenský vysielač. Už v septembri 1944 zažila Banská Bystrica nemecké bombardovanie, keď bomby zasiahli Slobodný slovenský vysielač. Koncom októbra sa vojenská situácia rýchlo zhoršovala, povstalci mesto takmer bez boja opustili a Nemci ho 27. októbra 1944 obsadili. Okupácia mesta trvala 5 mesiacov, oslobodené bolo vojskami sovietskej a rumunskej armády 25. marca 1945.

Stredoveké centrum mesta bolo v roku 1955 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Areál Mestského hradu bol vyhlásený za národnú pamiatku. Okrem samotného hradu sa to týka Kostola Nanebovzatia Panny Márie, takzvaného farského. Stavebné práce sa na ňom začali v roku 1255. Kaplnka svätej Barbory, patrónky baníkov obsahuje cenný oltár od Majstra Pavla z Levoče. Matejov dom bol sídlom kráľovského úradníka, ale hosťoval aj samotného kráľa. V areáli sa nachádza aj stará radnica, tzv. Prétorium.

Na Námestí SNP sa nachádza Katedrála svätého Františka Xaverského ako aj biskupský palác. Rovnako je tu aj zrekonštruovaná radnica, domy bohatých obyvateľov mesta: Thurzov dom, Benického dom, naklonená mestská hodinová veža a ďalšie pamiatky. Medzi modernejšie stavby patrí Pamätník SNP. Toto dielo architekta Dušana Kuzmu bolo dokončené v roku 1969.

Kategorie a štítky

Nastavení